Feel-good” romány, teda príbehy, ktoré ponúkajú útek, pozitívne emócie, často optimistické konce a príjemné prostredie zažívajú výrazný záujem. Prečo tomu tak je?
Dnes nám život neustále prináša rôzne stresy, pracovné, rodinné, spoločenské. Siahnutie po knihe, ktorá ponúkne pocit bezpečia, nostalgie a jemného zadosťučinenia, sa stáva formou literárnej seba-starostlivosti. Tieto príbehy často stavajú na komunitných väzbách, starých rodinných vzťahoch, prírode alebo malebných miestach, ktoré vnímame ako „útočisko“. Autorka Heidi Swain tieto prvky využíva presne – farmárske prostredie, rodinné dedičstvo, sladké ovocie, návrat k jednoduchším hodnotám.
Okrem toho „feel-good“ romány umožňujú čitateľovi oddýchnuť si od komplikovanejších, temnejších tém – a to je ich silná stránka. Nemusia šokovať či byť extrémne dramatické, ale citlivo vykresľujú vývoj postáv, ich výzvy a riešenia, ktoré vzbudzujú našu empatiu k príbehu. Pri Chuti domova sledujeme, ako Fliss hľadá svoje miesto, ako sa vyrovná so stratou mamy a získava nové vzťahy – a môžeme pri tom cítiť potešenie z opisu vôní, chutí, alebo miest.
Chuť domova je presne taký príbeh. Nenápadný, teplý, hlboký. Pripomína, že domov nemusí byť miesto, kde sme sa narodili. Môže to byť miesto, kde konečne cítime pokoj. Alebo človek, pri ktorom sa prestaneme brániť. Alebo pocit, že tentoraz už naozaj nemusíme utekať.
Možno práve preto sa táto kniha číta pomaly. Ako keď miesime cesto alebo čakáme, kým v záhrade dozrie ovocie. Preto že vieme, že niektoré veci si čas zaslúžia.
A domov je jednou z nich.
